Využiť rozhovor v bakalárskej práci má niekoľk výhod. Môže slúžiť ako potvrdenie informácii v teoretickej časti, ponúka možnosť doplniť výskum v praktickej časti, ale môže stáť aj osobitne v prípade, že sa zameriame na osobu zastupujúcu tému vašej bakalárky. Poslúži v prípade, že sme si ako tému zvolili spoluprácu s vybranou organizáciou, podnikom, školou či dobrovoľníckou organizáciou. Správne vypracovaný rozhovor pomáha zvýšiť úroveň našej práce, dotvoriť celkový obraz, je aktuálny a bakalársku prácu oživí, spraví ju zrozumieteľnou.
Aký rozhovor si zvoliť?
Na výber máme dva druhy rozhovorov: štandardizovaný a neštandardizovaný. Kedy si zvoliť prvý a kedy druhý rozhovor?
Štandardizovaný (štruktúrovaný) rozhovor vyžaduje, aby sme sa naň vopred pripravili tak, že vypracujeme otázky, ktoré majú závezný obsah, kontext a poradie. Pýtajúci aj odpovedajúci majú minimum voľnosti, priestoru na improviuáciu a v rámci rozhovoru sa tak vyhneme tomu, aby sa načrtávala nová téma, odbočovalo sa. Výhodou je, že poskytuje čas aj priestor, aby si pýtajúci otázky dobre pripravil, a odpovedajúci má čas na ich vypracovanie. Štandardizovaný rozhovor nám umožňuje napríklad oslovenie viacerých osôb, a v závere môžeme ich odpovede porovnať, prípadne z nich vychádzajú určité dáta, s ktorými môžeme v závere práce pracovať. Z výsledkov nám tak vychádzajú určité názory oslovených osôb alebo skupiny. Výhodou je, že sa môže odohrať aj neosobne, napríklad zaslaním otázok písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie a pod.
Neštandardizovaný (neštruktúrovaný) rozhovor ponecháva pýtajúcemu aj odpovedajúcemu väčšu voľnosť. To, akým spôsobom sa bude pýtať, ako presne búdú otázky znieť a aké bude ich poradie, rozhoduje pýtajúci. Rozhovor je pružný, živý, častokrát z neho vychádzajú nové závery, takže v prípade tvorivejšie orientovanej práce je aj oveľa zaujímavejší. Neštandardizovaný rozhovor využívame v prípade, že chceme osloviť jednotlivca, detailne spoznať jeho názory, osobné postoje, preniknúť do hĺbky problematiky. Tento rozhovor nie je vhodný v prípade, že potrebuje zber dár, ale umožňuje preniknúť k podstate problému. Je vhodný napríklad na doplnenie psychologického výskumu.
Niekedy sa v prácach zvykne využívať tzv. hybridná forma, keď pýtajúci sa kombinuje štandardizovanú a neštandardizovanú formu rozhovoru. Otázky, ktoré predstavujú kostru rozhovoru, zašle vpred, ostatné otázky doplní po doložení odpovedí. Dôležité je vpred sa rozhodnúť, akým spôsobom budeme odpovede zaznamenávať (písomne, nahrávaním na záznam, vytvorením videozáznamu)
Ako má správne prebiehať rozhovor?
V prvom rade oslovte správnu osobu, teda človeka kompetentného odpovedať vám na otázky. Môže sa jednať o manažéra v podniku, vedúceho výroby, riaditeľa dobrovoľníckeho centra, účastníka psychologického výskumu a podobne. Ešte pred samotným oslovením vybranej osoby kontaktujte vedenie spoločnosti či organizácie s otázkou, či takýto rozhovor smiete pripraviť. Nezabudnite vysvetliť aj objektívne dôvody. V niektorých podnikoch to nepovolia - dôvodom je utajenie výrobných procesov, stanovy, ktoré zakazujú komunikáciu s externým prostredím a podobne.
Osobu, ktorú sa chystáte osloviť, ako aj otázky na rozhovor, zašlite naprv na odsúhlasenie svojmu konzultantovi. V prípade, že ide o váš prvý rozhovor, je dôležité, aby ste správne v otázkach smerovali k problematike, zamerali sa na dôležité pojmy a aby mal rozhovor logickú štruktúru. Ak ste nikdy predtým rozhovor neabsolvovali, môže byť práve toto zásadný problém.
Osobu, s ktorou sa chystáte pripraviť rozhovor, oslovte prostredníctvom emailu alebo telefonicky. V prípade, že sa poznáte osobne, môžete naplánovať aj osobné stretnutie. Nie každý si však nájde čas a chuť odpovedať vám v rámci pracovného času Väčšina odpovedajúcich dá prednosť tomu, aby si k otázkam sadli v pokoji po práci. Vysvetlite, aký dlhý bude rozhovor, na akú tému sa zameriavate a objasnite účely práce.
Naštudujte si problematiku, z ktorej budete vychádzať pri tvorení otázok. Koľko otázok je ideálnych? Či už sa rozhodnete pre štandardizovaný alebo neštandardizovaný rozhovor, nepreháňajte to. 15 otázok je približný okruh, aký zvládnete spracovať vy, a na ktorý si nájde čas aj odpovedajúci.
Pri odovzdávaní otázok sa dohodnite na termíne odovzdania. U zaneprázdených zamestnancov je to dôležité a určite sa neurazia, ak im dáte časový rámec. Je to lepšie ako povedať, že majú dostatok času a potom sa nervózne pripomínať, lebo práca už mala byť hotová.
Hotový rozhovor môžete upraviť, povyhadzovať zbytočné slová, výrazy aj celé vety, aby vám zostal kontext. Do rozhovoru v bakalárskej práci nepatria informácie mimo problematiky a pozor aj na osobné postoje, ak nie sú súčasťou práce. Rozhovor vzápätí pošlite konzultantovi na schválenie a späť k osobe, s ktorou ste na ňom pracovali. Je dôležité, aby vám ho autorizoval, aj aby bol s výsledkom spokojný.
To, aký dlhý má byť rozhovor, závisí od toho, akú úlohu má vo vašej bakalárskej práci. Nemal by však presiahnuť 5 normostrán. Naopak 1 normostrana je veľmi málo. V začiatku objasnite, prečo ste si zvolili osobu, s ktorou ste rozhovor pripravili, akým témam ste sa venovali ,a v závere zhrňte, či rozhovor potvrdzuje alebo vyvracia stanovené hypotézy v bakalárskej práci.
