Seminárna práca je častokrát nevyhnutnou súčasťou štúdia a podmienkou pre úspešné absolvovanie predmetov, či kurzov, v závislosti od toho, či sa jedná o stredoškolské alebo vysokoškolské prostredie, pričom má písomný charakter a je teda akousi písomnou sumarizáciou predmetnej témy a zároveň overením jej pochopenia a zvládnutia. Študent ňou prezentuje rezultáty teoretického i praktického skúmania zvoleného problému počas vyučovacieho procesu, čím z obsahového hľadiska plní informačnú úlohu. Proces prezentácie zároveň vytvára priestor pre odbornú diskusiu predmetnej problematiky, formulovanie otázok vyplývajúcich z tematickej línie seminárnej práce, čím sa prehlbuje analýza skúmanej témy a podporuje šírenie poznatkov ako aj formulovanie vlastných postojov u prijímateľov informácií - študentov. Hlavným účelom seminárnej práce je tak napomôcť študentom zvládnuť obsahové zameranie študovaného predmetu s ašpiráciou nasmerovať ich k samostatnému tvorivému prístupu ako aj k vypestovaniu návykov ku korektnej manipulácii s informačnými zdrojmi, čím si simultánne počas štúdia osvojujú správne metodické postupy pre neskoršie písanie záverečných, kvalifikačných prác, či rôznych vedeckých článkov, odborných príspevkov a pod.
Pri písaní každej seminárnej práce je podstatné si uvedomiť, že napriek odvolávaniu sa na relevantné zdroje korešpondujúce s analyzovaným problémom, ide o vlastnú odbornú činnosť autora - študenta, ktorou prezentuje objektívne informácie rozvíjané v závislosti od témy o relevantnú argumentáciu. Jej finálna podoba by tak mala reflektovať erudíciu autora, jeho záujem o skúmanú tému ako aj schopnosť orientácie sa v nej, čím študent preukazuje svoju autorskú spôsobilosť. Celkovú úroveň a kvalitu seminárnej práce výrazne podčiarkuje výber, selekcia a následný spôsob interpretácie informácií a poznatkov rezultujúcich z práce s vhodnými bibliografickými zdrojmi.
Vychádzajúc z uvedeného tak primárny význam spracovania seminárnej práce spočíva v osvojovaní si odborného prístupu pri manipulácii s faktami, v nadobúdaní schopnosti ich logickej konfigurácie do celku, nakoľko logická forma a postupnosť, schopnosť konspektovať ako aj schopnosť formulácie subjektívnych postojov autora podložených adekvátnou argumentáciou sú dôkazom zvládnutia a porozumenia analyzovaného problému.
