Neodmysliteľnou súčasťou 3. stupňa vysokoškolského štúdia je príprava dizertačnej práce, ktorá okrem toho, že je v porovnaní s kvalifikačnými záverečnými prácami pre ukončenie prvého, či druhého stupňa vysokoškolského štúdia rozsahovo širšia, vo svojich obsahových štandardoch zahŕňa aj časť pod názvom „Prolegoména.“ Niektorí študenti sa s uvedeným termínom stretnú prvýkrát až počas procesu tvorby dizertačnej práce, pričom spravidla ide o veľmi podstatnú vstupnú časť, ktorá sa vyznačuje svojou špecifickou štruktúrou. Preto sa zacielime na objasnenie základných aspektov prolegomény každej dizertačnej práce.
Predovšetkým je podstatné si uvedomiť, že dizertačná práca ako výstup 3-ročného (denného), či 5-ročného (externého) štúdia, reflektuje vlastnú tvorivú autorskú činnosť s dôrazom na schopnosť riešiť vymedzený vedecký problém a navrhovať konkrétne opatrenia na riešenie, zlepšenie či zefektívnenie analyzovaného javu. Vyžaduje si vysoký stupeň odbornosti, poznatkov, orientácie sa v skúmanej problematike, v literatúre z domáceho ako aj zahraničného vedecko-výskumného prostredia a samozrejme správne osvojenie si jednotlivých metodologických postupov. Z rozsahového hľadiska sa pohybuje na úrovni približne 80-120 normostrán (144 000 – 216 000 znakov), čo pre nezainteresovaného čitateľa značne sťažuje orientáciu v tak obsiahlom texte. V súvislosti s uvedeným je tak nevyhnutnou súčasťou vypracovania dizertačnej práce práve prolegoména, ktorá je prvotným, tzv. vstupným odborným textom. Jej podstatou je ozrejmiť čitateľovi hlavné atribúty dizertačnej práce - tzn. stav výskumu v danej oblasti, ciele, hypotézy a zvolenú metodológiu. Tým čitateľ získava prehľad o podstate a predmete autorovho záujmu ako aj o jeho výskumných zámeroch.
Každá prolegoména by mala začínať stručným, logickým a koncíznym „úvodom do problematiky.“ V závislosti od témy dizertácie, autor vo všeobecnej rovine zdôvodňuje výber témy, poprípade motiváciu pre voľbu, spracovanie, či analyzovanie skúmaného javu. V danom prípade neodporúčame presiahnuť rozsah 2 normostrán.
Po úvode do problematiky je vhodné zhodnotiť „súčasný stav výskumu skúmanej problematiky a teoretické východiská dizertačnej práce.“ Primárnym krokom pre úspešné riešenie výskumných otázok a naplnenie hlavného cieľa práce je zosumarizovanie a posúdenie aktuálneho stavu výskumu v danej oblasti ako aj relevantných informačných zdrojov. Jednoducho povedané : „Na čo odborníci orientujúci sa na vymedzenú oblasť výskumu prišli, k čomu dospeli“? To zároveň vytvára priestor pre uchopenie rovnakej problematiky ale z iného uhľa pohľadu, tak aby bol autor inovatívny a dospel k vlastným výskumným rezultátom.
Ciele, hypotézy a metodológia patria do radu ďalších obsahových štandardov, ktoré by mali byť súčasťou prolegomény. V súvislosti s uvedeným odporúčame jasnú formuláciu primárneho, tzv. hlavného cieľa dizertačnej práce, poprípade niekoľkých sekundárnych, tzv. parciálnych cieľov. V závislosti od presne vymedzených cieľov sa odvíja stanovenie hypotéz ako jednoznačných vyjadrení. Sú to výstižné a stručné predpoklady výskumu, ktoré je potrebné formulovať tak, aby autor v závere dizertačnej práce mohol jasne verifikovať ich platnosť.
V záverečnej časti prolegomény je žiaduce objasniť metodologický postup využitý pri spracovaní dizertačnej práce. Metodológia sa síce zvyčajne uvádza po objasnení všetkých zmienených atribútov vstupnej odbornej časti, avšak patrí medzi kľúčové aspekty kvalitnej dizertácie. To znamená, že už v prvotnej fáze písania musí mať autor dôsledne premyslený metodologický aparát, ktorý bude počas koncipovania dizertačnej práce aplikovať.
Pri zohľadnení všetkých vyššie zmienených obsahových štandardov veríme, že sa Vám podarí vypracovať kvalitnú prolegoménu dizertačnej práce.
Pre viac informácii a návodov ako písať diplomové, bakalárke a atestačné práce navštívte náš blog.
