Návrh na vypustenie štátnicových otázok a dôraz na samotnú obhajobu práce rezonuje na vysokých školách už viac ako jednu dekádu. Momentálne majú školy na výber, štátnicové otázky však na mnohých z nich stále ostávajú postrachom aj záchranou.
Čo by vám ako študentom vyhovovalo pri bakalárskej a diplomovej skúške viac? Obhajoba práce, ktorá síce trvá dlhšie, ale bola by podrobná a pomohla by vám lepšie oboznámiť porotu s významom a cieľom vašej záverečnej práce? Alebo päť či desaťminútová obhajoba spojená s preskúšaním zo zväčša tridsiatich otázok, ktoré by mali predstavovať prierez celým vysokoškolským štúdiom?
Kým u nás sa stále preferuje druhý spôsob skúšania, v zahraničí, najmä na tých prestížnejším univerzitách, je zvyk iný. Dôraz sa kladie na samotnú prácu, v ktorej musí študent preukázať svoje nadanie, vynaliezavosť, logické myslenie a nadšenie pre zvolenú tému. Na Slovensku sa diplomová ani bakalárska práca nezvykne takýmito prívlastkami pýšiť. Gro tvorby stále tvorí spracovanie výstupných materiálov a technická stránka práce.
Niektoré školy dokážu snaživého a samostatne mysliaceho študenta oceniť. Viacerí profesori dnes dávajú prednosť tomu, aby dobre pripravená bakalárska či diplomová práca dostala svoj priestor. Namiesto preskúšania otázok tak volia skôr dlhšiu obhajobu, kde dostane výskum a praktická stránka práce dostatok času. To platí najmä v prípade, že aj samotní študentov si zvolia zaujímavý námet a kvalitne vypracujú nielen teoretickú, ale aj praktickú časť.
Mnohým študentom takéto hodnotenie, ktoré vyplynie zo samotného zvládnutia práce, vyhovuje oveľa viac. Najmä preto, lebo predmety zahrnuté v otázkach určených na preskúšanie už majú zvládnuté vo forme skúšky, ktorú absolvovali v predchádzajúcich rokoch. Takto sa môžu sústrediť výlučne na písanie bakalárskej či diplomovej práce. To nie je, najmä vzhľadom na to, že sa učia aj na skúšky v letnom a zimnom semestri, vôbec jednoduché.
„Podľa mňa by stačila samotná obhajoba práce, pretože študenti sú aj tak celé roky zaťažovaní zápočtami, ústnymi a písomnými skúškami. Na konci dvoch alebo troch rokov majú ešte štátnicovať a znovu sa učiť všetky tie veci. Radšej len obhajoba, ale s prísnejšími kritériami, aby to neboli len práce napísané z dva dni,“ hovorí Janka, ktorá má za sebou magisterské skúšky zo psychológie.
Za pravdu jej dáva aj bývalá študentka umenia Ivana: „Štátnice by mali byť o samotnej práci, kde sú zahrnuté aj štátnicové otázky, ktoré sa riešia práve v práci. Ja som mala prácu na tému Šperk, a štátnicovú otázku úplne mimo kontextu. Takto by som sa mohla hovoriť len práci, ktorá má širší obsah, lebo zahŕňa aj štátnicové otázky,“
Stále však zostáva veľká skupina študentov, ktorým záverečné hodnotenie zložené z obhajoby a štátnicových otázok vyhovuje. Ak si zvolili jednoduchší či „opozeranejší“ námet práce, sú vďační, ak môžu svoje vedomosti ukázať aj prostredníctvom všeobecného rozhľadu.
Dnes si školy môžu vyberať, ktorý systém študentom aj profesorom vyhovuje viac. Dôležité je, či už zakladáte obhajobu na samotnej práci, alebo sa pripravujete aj na odpoveď zo štátnicových otázok, nenechať nič na náhodu a jednoducho vedieť.
Pretože aj pri samotnej skúške vás komisia môže prekvapiť a zaujímať sa podrobnejšie o samotnú prácu, alebo naopak klásť otázky, ktoré tvoria okruh študijného oboru. Ak ako študent nepodceníte samotnú prípravu, v závere nezáleží až tak na tom, či bude gro skúšky obhajoba práce, alebo okruh otázok. Dôležité je, aby ste neboli v strese a namiesto kreativity sa mohli spoľahnúť na svoje vedomosti.
