Napriek tomu, že samotný rozsah atestačnej práce je determinovaný druhom atestácie a dosiahnutým stupňom vzdelania, pri vypracovaní záverečnej, kvalifikačnej práce akéhokoľvek druhu je viac než žiaduce nepodceňovať rolu obsahovej proporcionality
Jednoducho povedané, už v počiatočnej fáze, tzn. v etape „stratégie prípravy“ je potrebné premýšľať o vytvorení obsahovo vyváženej štruktúry atestačnej práce, ktorá bude reflektovať teoretickú a praktickú časť v približne porovnateľnom pomere. Rešpektovanie vzájomnej vyváženosti jednotlivých kapitol je kľúčovým krokom k vytvoreniu ucelenej, systematickej a logickej odbornej štúdie, ktorá pri akceptácii správneho rozloženia kapitol, podkapitol, či jednotlivých oddielov umožňuje zmysluplný prechod od vstupného teoretizovania k analýze predmetného javu, čím sa vytvára priestor pre autorove hodnotiace, kritické, ale za to objektívne postoje, opierajúce sa o relevantnú argumentáciu. Nachádzaniu správneho pomeru medzi týmito primárnymi časťami jadra sa niekedy nepripisuje význam, čo je základná chyba spôsobujúca možnú dominanciu teoretického rozboru riešeného problému nad praktickými návrhmi, postupmi, či odporúčaniami. Tým atestačná práca nadobúda charakter neuceleného, popisného (deskriptívneho) diela, bez praktického využitia a vlastného postoja autora k analyzovanej problematike, čím stráca na svojej kvalite. Ani opačná situácia, tzn. výrazná prevaha výskumnej, tzv. experimentálnej alebo empirickej časti jadra nad teoretickou líniou, nie je správnou voľbou, nakoľko je potrebné si uvedomiť, že atestačná práca je vo svojej podstate odbornou prácou, ktorá si vyžaduje terminologickú správnosť a zvládnutie teoretickej časti, ktorá je nosná z hľadiska pochopenia podstaty skúmaného javu. Preto len prostredníctvom objasnenia základného, relevantného terminologického aparátu je možné dospieť ku koncíznym praktickým záverom, v podobe možných navrhovaných opatrení na riešenie.
Za cieľom dodržiavať obsahovú proporcionalitu jadra atestačnej práce a vyvarovať sa tak možným rozsahovým výkyvom odporúčame:
- Dôsledne zvážiť samotnú štruktúru atestačnej práce a pri tvorbe jednotlivých kapitol a podkapitol nepodceňovať rolu ich vzájomnej vyváženosti. Nie je totiž správne, pokiaľ jedna kapitola obsahuje jednu podkapitolu, zatiaľ čo druhá obsahuje osem podkapitol. Pôsobí to rušivo, chaoticky, nevyvážene a umocňuje to je dojem autorovej neschopnosti orientovať sa v problematike.
- Po vytvorení obsahovej štruktúry a premyslení metodologického postupu, akým chceme naplniť presne vymedzený cieľ atestačnej práce, je podstatné preukázať schopnosť selekcie relevantných poznatkov, čím autor zároveň deklaruje spôsobilosť pracovať s odbornou literatúrou a informačnými zdrojmi. Práve schopnosť selekcie umožňuje predísť dlhému, strohému parafrázovaniu rôznych textov a predpokladá vecné teoretické základy pre objasnenie skúmaného javu.
- V empirickej časti atestácie sa už nevyžadujú tzv. „učebnicové poučky“ ale naopak, s dôrazom na zachovanie obsahovej proporcionality sa tu vytvára priestor pre autorove výskumné závery, praktické odporúčania, návrhy na zlepšenie, poprípade nové inovatívne postupy v riešení ústredného problému.
Zachovanie obsahovej proporcionality, tzn. obsahovej vyváženosti jednotlivých kapitol je tak základným predpokladom k vypracovaniu kvalitnej atestačnej práce, ktorej praktická línia bude logicky nadväzovať na teoretické vysvetlenie základných javov, neodmysliteľne spätých s analyzovanou problematikou.
