Predtým ako sa pustíte do samotného procesu písania diplomovej práce je podstatné si obajsniť a uvedomiť niekoľko kľúčových krokov, ktoré by mali predchádzať finálnemu čistopisu. Tieto prvotné, čiastkové subetapy zároveň prehĺbia orientáciu autora v skúmanej problematike, čím smerujú k stanoveniu kvalitných výskumných otázok a zároveň predpokladajú kvalitné spracovanie diplomovej práce. Čo teda patrí medzi najdôležitejšie kroky pri začatí písania diplomovej práce?
Kedže diplomová práca svojím charakterom dokumentuje teoretické vedomosti a praktické zručnosti študenta, mala by mať analyticko-syntetický rozmer, čo znamená schopnosť absolventa analyzovať získané vedomosti a poznatky, jeho spôsobilosť komparovať či syntetizovať podľa vlastného úsudku. Garantom dosiahnutia uvedeného charakteru práce je metodika krokov, ktorá by mala začať spracovaním predbežného plánu, tzv. projektom diplomovej práce. Projekt by mal obsahovať:
- tému práce a výskumnú otázku, ktorá bude predmetom riešenia
- stručnú charakteristiku a predbežnú štruktúru (obsah) záverečnej práce
- metodologický aparát
- časový harmonogram
- zoznam informačných zdrojov, literatúry (rešerš)
Obsahová kvalita diplomovej práce je determinovaná nie len kvantitou ale predovšetkým odbornosťou relevantných informačných zdrojov. Základom relevantne spracovanej rešerše je správne zadanie kľúčových slov, ktoré odporúčame prekonzultovať so školiteľom Vašej záverečnej práce pri stanovení štruktúry resp. tvorby obsahu. Rešerš si môže študent vyhotoviť sám ale aj na objednávku v knižničných pracoviskách. Po jeho zhotovení je vhodné oboznámiť školiteľa, ktorý určí relevantnosť bibliografických záznamov, poprípade Vám odporučí ďalšie zdroje. V danom kontexte musíte myslieť na to, že nie všetky informácie obzvlášť v práve, v sociálnej práci, v behaviorálnych vedných disciplínach a iných majú trvalú hodnotu, čo je prirodzené vzhľadom k meniacej sa legislatíve, zákonom a pod. Rešerš by mal obsahovať predovšetkým aktuálne bibliografické odkazy, nie staršie ako desať rokov.
Najakutálnejšie odborné informácie sa nachádzajú v časopiseckej literatúre. Pri práci s monografickou (knižnou) literatúrou neodporúčame pracovať s informáciami, ktoré sú viac než 5-8 rokov staré. Nechceme tým ale povedať, že informácie musia byť striktne neplatné, či irelevantné.
Iným cenným zdrojom informácií sú okrem knižničných katalógov aj bibliografické databázy, napr. Web of Science Core Collection. Uvedená databáza obsahuje bibliografické údaje, abstrakty prác a je zároveň významným analytickým inštrumentom, ktorý umožňuje zistiť koho autor cituje a kým bol autor citovaný.
Nakoniec upozorňujeme na to, že pri zhromažďovaní literatúry musí mať študent na pamäti, že v knižničných pracoviskách môže byť daný informačný zdroj dostupný len prezenčne, poprípade môže byť vypožičaný. Preto je žiaduce mať, už na samotnom počiatku koncipovania záverečnej kvalifikačnej práce, ujasnenú základnú obsahovú štruktúru práce a kľúčové slová a následne sa orientovať na zber relevantných informačných zdrojov.
Podcenenie procesu získavania informácií, ich selekcie a sumarizácie je častokrát zásadnou chybou, ktorá spôsobuje tzv. „zlepenie textu na poslednú chvíľu.“ Preto veríme, že dostatočný čas na premyslenie a spracovanie predbežného plánu písania diplomovej práce ako aj pravidlené konzultácie so školiteľom sú primárnou garanciou kvalitného finálneho čistopisu.
