Kvalita vysokých škôl a uplatnenie absolventov

Výsledky praxe dokazujú, že najviac sa dokážu uplatniť absolventi Ekonomickej univerzity, Slovenskej technickej univerzity a Technickej univerzity v Košiciach. Na základe internetového portálu profesia.sk je pracovný trh najviac prístupný pre študentov informačných technológií ( viď. obr. č.1). Ako uvádza portál profesia.sk , najlepšie šance zamestnať sa majú absolventi informatiky, strojárstva a ekonomických škôl a naopak, najmenší záujem zo strany zamestnávateľov je o absolventov pedagogiky, teológie a športu. Spomedzi fakúlt už niekoľko rokov po sebe vedie Fakulta informatiky a informačných technológií bratislavskej Slovenskej technickej univerzity. Druhou v poradí je Fakulta elektrotechniky a informatiky na Technickej univerzite v Košiciach a treťou rovnaká fakulta na Slovenskej technickej univerzite.

Obrázok č. 1: Najlepšie uplatnenie absolventov vysokých škôl a univerzít

Slovenský pracovný trh je v posledných rokov čoraz viac naklonený mladým ľudom usilujúcim sa o prácu. Dôkazom toho je fakt, že v roku 2015 zamestnávatelia na portáli s pracovnými ponukami uverejnili až 53 834 pracovných ponúk vhodných pre aj absolventov vysokých škôl. Podiel ponúk pre vysokoškolských absolventov za rok 2015 predstavoval 27% z celkového počtu zverejnených pracovných pozícií na portáli profesia.sk. V komparácií s rokom 2014 tento podiel vzrástol o 53%.V roku 2015 bol zverejnených najviac pracovných ponúk na pozíciu programátorov, IT analytikov, softvérových inžinierov a finančných analytikov. Veľká časť absolventov vysokých škôl sa neuplatňuje vo vlastnom odbore, ale uplatnenie nachádzajú v rôznych pracovných sférach, alebo na pozíciách s postačujúcim stredoškolským diplomom.

V súčasnosti sa už aj od absolventov očakáva, že pri vstupe na trh práce budú mať za sebou prvé pracovné skúsenosti, či už ide o brigády, stáže, jazykové pobyty alebo dobrovoľníctvo. Častokrát ich pracovnú skúsenosti absentujú. Čo sa týka kvality absolventov vstupujúcich na pracovný trh, veľmi záleží od toho, ako aktívni boli už počas svojho štúdia, a preto by kvalita edukačného procesu mala neustále napredovať preferovaním praxe a praktických cvičení, projektových úloh v procese výučby.

Absolventi stredných škôl vo väčšine prejavujú záujem o štúdium menej náročných odborov ako napr. pedagogika, andragogika, sociálna práca, pričom pracovné uplatnenie je v týchto smeroch obtiažne. O štúdium náročnejších odborov, ako napr. štúdium matematiky, fyziky, chémie, elektrotechniky je minimálny záujem, pričom po absolventoch týchto odborov je na pracovnom trhu veľký dopyt. Uplatnenie absolventov bakalárskeho stupňa štúdia predstavuje ďalší problém, keďže nie je plnohodnotnou formou komplexného vysokoškolského štúdia. V podmienkach SR absentuje diferenciácia vysokoškolských programov na tie, ktoré sú prioritne zamerané na prax a tie, ktoré na vyššom stupni apelujú na vedecko-výskumnú bázu.

Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je práve dôsledkom absencie pracovných návykov a študentskej praxe, keďže na slovenských vysokých školách chýba reálna príprava na budúce zamestnanie. Medzi vysokými školami a korporáciami zamestnávateľov nie je vytvorená dohoda ani prax pravidelnej komunikácie. Vzájomné siete na úrovni vysokoškolských inštitúcií a podnikov sú ojedinelou realitou. V júni 2015 na úrady práce prišlo viac ako 10-tisíc absolventov vysokých škôl a univerzít, čo predstavuje štvrtinu všetkých ľudí, ktorí vysokoškolské štúdium ukončili (viď. tab. č. 1, č. 2). Najviac absolventov bolo evidovaných na úradoch práce v Košiciach, v Prešove a v Nitre, naopak najmenej v Malackách, v Revúcej a vo Veľkom Krtíši. Medzi školy, ktoré majú dlhodobo najvyššiu absolventskú mieru nezamestnanosti patria primárne súkromné školy, ako napr. Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, alebo Stredoeurópska vysoká škola v Skalici.

Tabuľka č. 1: Absolventi vysokých škôl a univerzít evidovaných na úrade práce v nasledovných odboroch ( rok 2015)

Tabuľka č. 2: Vysoké školy a univerzity na Slovensku s najvyšším počtom absolventov magisterských odborov zaevidovaných na úrade práce v máji 2015 :

V súčasnosti sa čoraz viac zväčšuje miera diferenciácie z hľadiska kvality medzi jednotlivými fakultami a na strane druhej, na vrchole rebríčka kvality ostávajú tie isté vysokoškolské inštitúcie už päť rokov. To platí v prípade Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave či Právnickej a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Výskumný potenciál vysokých škôl je ohrozený aj poklesom počtu doktorandov na vysokých školách, čo možno podložiť zmenou financovania doktorandského štúdia. V komparácii s predošlými rokmi máme od roku 2011 v súčasnosti menej o 3 000 absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.