Vysoké školy na Slovensku majú ťažké postavenie. V posledných rokoch bojujú nielen s podhodnoteným financovaním, ale aj s kritikou zo strany verejnosti i samotných študentov. Pripravované zmeny, ktoré majú na stole predstavitelia viacerých vládnych strán, by sa mali dotknúť nielen platov profesorov a asistentov, ale aj spôsobu štúdia.
Študujú u nás, pracujú inde
Jedným z najčastejších problémov je odliv tých najlepších do zahraničia. Toto rozhodnutie začína už pri výbere vysokej školy. Čoraz viac študentov sa rozhoduje pre štúdium v zahraničí. Najčastejšie je to u českých susedov, kde sa môžu univerzity pochváliť nielen bohatou históriou, ale aj uznaním zo zahraničia. Univerzity v Prahe, Brne či Olomouci vyhľadávajú študenti z celej Európy, čo znamená otvorené dvere do celého sveta. Práve to u nás študentom najviac chýba. Mnohí absolventi škôl majú pocit, že napriek dobrým výsledkom či výborne napísanej diplomovej práci sa na ne zamestnávatelia dívajú ako na ľudí bez praxe a potrebných vedomostí, kým absolventi univerzít zvučnejších mien sú v novom zamestnaní vítaní.
Ďalší problém predstavujú študenti, ktorí síce absolvovali vzdelanie u nás, ale pracovať sa rozhodli v zahraničí. Každý študent pritom predstavuje pre štát aj výdavky, ktoré sa nakoniec nevrátia do štátnej pokladnice, ani sa nenaplnia chýbajúce miesta na trhu. Svoju rolu pri odchode kvalitných študentov za prácou do zahraničia zohrávajú nielen platové podmienky, ale aj možnosť rásť v práci, zdokonaliť sa v jazyku či vyššia životná úroveň. Odchádzajú lekári, zdravotné sestry, ale aj ľudia z oblasti IT. Dá sa odliv kvalitných študentov a zamestnancov zastaviť?
Východisko vidia v zapojení firiem
Dokáže Slovensko konkurovať v príležitostiach okolitým krajinám? Vláda uvažuje o tom, že dlhodobý problém by mohli vyriešiť lepšie možnosti prepojenia medzi univerzitami a firmami. Jednou z úloh vlády je vytvoriť systém dát, ktoré budú sledovať a analyzovať študentov a poskytnú tak firmám bohatú databázu ľudí, ktorý by dokázali pokryť chýbajúce pracovné miesta práve ľuďmi z vysokých škôl. Medzi záujemcami o zamestnanie a podnikmi by tak nestála zbytočná byrokracia, hľadanie práce, ale vhodní adepti by sa jednoduchšie dostali k atraktívnej práci.
Tlak na zmenu spôsobu vzdelávania
Počas posledného väčšieho štrajku učiteľov sa na viacerých slovenských vysokých školách uskutočnili diskusie medzi profesormi a študentmi, kde moli obe strany vyjadriť názory na spôsob vzdelávania na Slovensku. Najčastejšia kritika zo strany študentov pochopiteľne smerovala k priveľkému množstvu memorovania a nedostatku praxe. Druhou najčastejšou pripomienkou bol obsah vzdelávania, ktorý nestíha reagovať na zmeny v oblasti informatiky, technológie či pedagogiky.
Odborníci sa však zhodujú v názore, že rýchle tempo, ktoré je momentálne v oblasti vedy výskumu nastavené, školy nikdy nebudú schopné dostihnúť. Je preto nezmysel pokúšať sa upravovať osnovy podľa meniacich sa trendov na trhu. Naopak, viac by študentom prospelo, keby vysoké školy aktívne prepojili jednotlivé študijné odbory a firmy či štátne podniky. Takto by študenti na prednáškach získavali informácie priamo z centra diania a mohli by teoretické informácie okamžite prepájať s praxou a reálnou prácou.
Študenti si rovnako prajú, aby sa v rámci svojich prác mohli viac venovať aktuálnym trendom, nie klasickým témam, ktoré ponúkajú vysoké školy, no ktoré už sú v reálnom živote nevyužiteľné. To sú napríklad témy na spracovanie bakalárskych a diplomových prác. Jednou z príležitostí pre každého študenta vysokej školy je spojiť písanie bakalárky a diplomovky s praxou a zaučením či spoznaním zaujímavej firmy či inštitúcie. Študenti veria, že ich vzdelaniu by najviac pomohli otvorené dvere zo strany podnikov a v závere by mohli odovzdať kvalitnejšiu a aktuálnejšiu bakalársku a diplomovú prácu.
Vysoké školy sa budú hodnotiť inak
Vysoké školy čakajú v hodnotení zmeny. Kým doteraz ich hodnotil predovšetkým štát, od roku 2020 to bude úloha samotných univerzít. Vysoké školy teda čakajú zmeny v akreditácii, a rektori, ktorí majú prípravu zmien na starosti, informovali, že už nepôjde o tradičný „rebríček škôl“. Naopak, pripravujú úplne nový model vzdelávania, ktorý ma schváliť nezávislá agentúra. Avšak celá príprava bude trvať niekoľko rokov.
Meniť by sa mali aj hodnotenia samotných študentov či prístup, akým sa budú prehodnocovať podnety študentov. Táto zmena zasiahne aj jednotlivé študijné odbory, o akreditácii ktorých sa bude rozhodovať. Podobné zmeny nie sú v okolitých krajinách novinkou, nedávno ich napríklad zavádzala Česká republika. Isté je, že to bude znamenať koniec neefektívnych študijných programov, o ktoré študenti nemajú záujem, prípadne tých, ktoré už neponúkajú efektívnu prípravu na pracovný trh. Jednou zo zmien, ktoré vláda pred časom prijala, je nový spôsob obsadzovania pracovných miest. Po novom už nemusí ísť nevyhnutne o učiteľa s prislúchajúcim titulom, ale úplne stačí, ak to bude človek z praxe či dlhoročný odborník.
Po kritike sa mení aj spôsob nahliadania na prideľovanie titulov. Pokiaľ bude mať rektor pochybnosti o tom, či bol titul docenta udelený spravodlivo, môže nechať celý prípad prešetriť vedeckej rade fakulty. Niektorí zamestnanci sa však obávajú zbytočných úradníckych procesov aj spochybňovania na základe nepodložených údajov.
Na Slovensku cítime prebytok študentov, Európska únia chce, aby ich počet rástol
Kým na Slovensku kritizujeme, fakt, že vysokú školu môže s priemernými výsledkami absolvovať takmer každý, Európska únia to vidí inak. Snahou odborníkov je, aby postupne získavalo vysokoškolský titul čoraz viac študentov. Do roku 2020 by to malo byť asi 40% mladých ľudí. Nejde pritom o vysoké tituly, ale naopak o štandardný bakalársky titul, ktorý by využil napríklad odborník v technickej oblasti. Jeho vzdelanie by reflektovalo potreby vybranej profesie a ďalší rast by mu poskytovala firma, v ktorej bude pracovať. Znamenalo by to viac vzdelaných mladých ľudí, ktorý by v relatívne rýchlom čase mohli nastúpiť do zamestnania a uplatniť svoje vedomosti. Tento model sa zdá byť vhodnejší než tradičných 5 rokov štúdia a následné zamestnanie v neprislúchajúcom obore.
