Odborné eseje sú nevyhnutnou súčasťou štúdia takmer na každej vysokej škole. Patria medzi náročnejšie školské práce a svojím charakterom si vyžadujú vyššiu úroveň vedomosti a analytických zručností ako to bolo v prípade strednej školy. Neraz sú preto niektorí študenti prekvapení, ak im vyučujúci neakceptuje vypracovanú esej, alebo ju vyhodnotí ako nekvalitnú, neodbornú prácu. Za účelom vyhnúť sa podobným situáciám Vám predstavíme základné atribúty každej odbornej eseje.
Esej v podstate stojí na rozhraní medzi výkladom a úvahou, pričom môže mať rôzny charakter: informatívny, výkladový, deskriptívny, kritický, komparatívny (porovnávací) a pod. Napísanie dobrej eseje predpokladá používanie vecnej argumentácie a odvolávanie sa na objektívne fakty. Dôležité je zdôrazniť, že autorova argumentácia nikdy nemôže byť podložená len jediným zdrojom, nakoľko sa vyžaduje širší záber relevantných informačných prameňov. Esej predstavuje kritické posúdenie problematiky z pohľadu viacerých autorov doplnené o vlastné zhodnotenie analyzovanej problematiky. Autor v nej explikuje a analyzuje vybranú aktuálnu spoločenskú otázku, pričom na prezentovanie svojho stanoviska využíva vecné, vedecky overené fakty.
Rozsah eseje je rôzny, avšak zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 4-5 normostrán. Podstatné je nepresiahnuť rozsahový strop, ktorý určuje zadávateľ, nakoľko pri vyššom rozsahu eseje sa môže stať, že písanie skĺzne do odborného referátu, či seminárnej práce. Preto by mal autor dobre zvážiť koľko priestoru bude venovať úvodu, jadru a záveru odbornej eseje.
V úvode sa definujú hlavné okruhy otázok (polemiky), aké aspekty sa zohľadňujú, zdôvodnenie výberu polemiky. Esej nie je písanie knihy, preto sa v nej zadefinuje iba niekoľko polemík, ktoré podporujú odpoveď na otázku. Môžu sa použiť aj stručné definície základného terminologického aparátu, čo určite prispeje k lepšiemu pochopeniu textu. Úvod má nasmerovať čitateľa a dať mu tak jasnú predstavu o tom, čo bude nasledovať.
Jadro je hlavná časť eseje, ktorá je logicky najobsiahlejšia. Autor v nej prezentuje jednotlivé argumenty a dôkazy svojich tvrdení vymedzených v úvode. Súčasne polemizuje s protichodnými názormi a dokazuje ich nekorektnosť.
Posledná časť je samotným záverom, v ktorej je vytvorený priestor pre sumarizáciu a generalizáciu tvrdení autora.
Samozrejme, okrem tematicky kvalitne zvládnutej odbornej eseje, je potrebné rešpektovať formálne atribúty písania eseje. Práca s informačnými zdrojmi ako aj samotné formátovanie reflektuje akúkoľvek inú záverečnú, kvalifikačnú či odbornú štúdiu, tzn., že z formálneho hľadiska sú zachované rovnaké formálne štandardy ako pri písaní bakalárskej, diplomovej, rigoróznej, atď. práce.
