Základnou úlohou je zámerne ovplyvniť vedomie čitateľa práce a tým vyvolať zmeny v jeho vedomostnom aparáte. Jednoducho povedané, pôsobiť na jeho myslenie tým, že svojou argumentáciou ho presvedčíte, resp. spresníte a vysvetlíte už poznané. Aby bol tento vplyv efektívny je nutné svoje tvrdenie objasniť, zdôvodniť alebo podložiť na adekvátnom príklade.
Jedným z hlavných kritérií určujúcich kvalitu akejkoľvek odbornej štúdie, či už sa jedná o seminárnu prácu, alebo záverečné kvalifikačné práce (tzn. bakalársku, diplomovú, rigoróznu, alebo dizertačnú prácu) je posúdenie úrovne Vašich argumentačných schopností. Preto si objasníme akú rolu zohráva tento primárny kompozičný postup v odbornej práci a ako správne argumentovať, za cieľom spracovať záverečnú prácu na úrovni kvalitnej vedeckej štúdie s vysokou argumentačnou schopnosťou autora.
Prečo je argumentácia vo vedeckej práci tak podstatná?
Štruktúra argumentačného textu
Primárne zložky sa v argumentačnom texte môžu rôznym spôsobom striedať, tzn., že nie sú exaktne stanovené, pričom najčastejšie sa využíva tzv. trojčlenná štruktúra schématicky vyjadrená : T+A+Z.
Vysvetlenie:
- T je označením autorovho tvrdenia
- A je označením argumentácie v zmysle predloženia dôkazov, príkladov, čiže objasňovanie prvotného tvrdenia autora
- Z vyjadruje zdôvodnenie, záver
V odbornej práci môžete využívať priame alebo nepriame (odvodené) argumenty, ale vyhnite sa akejkoľvek emocionálnej argumentácii. Medzi priame patria faktické argumenty v rámci ktorých sa využívajú číselné údaje, štatistiky, normy, zákony, a pod. Priamym argumentom je aj cudzie svedectvo, v prípade, že využívate citácie uznávanej autority, resp. odborníka z danej oblasti, ako aj vlastné svedectvo, ktoré je založené na vlastnom výskume, či praxi. Naopak nepriama argumentácia je tvorená tak induktívnym ako aj deduktívnym spôsobom uvažovania.
Medzi najčastejšie typy nepriamej argumentácie zaraďujeme:
- Analógiu - hľadanie spoločných prvkov/javov z odlišných oblastí
- Konfrontáciu - porovnávanie dobre známych javov a identifikácia odlišností
- Analýzu - rozbor, jav rozložíme na jednotlivé prvky, ktoré sú podrobené skúmaniu
- Definíciu - presné vymedzenie a pomenovanie javu
- Klasifikáciu - zaradenie javu do kategórie, skupín podľa určitých vlastností
- Dedukciu - od všeobecne platných premís ku konkrétnemu záveru
- Indukciu - od konkrétneho k všeobecnému (z vlastností vzorky sa odvodia vlastnosti celej skupiny)
Odporúčanie na záver: Úroveň argumentácie predstavuje substanciálny aspekt posudzovaný pri každej kvalifikačnej práci. Preto odporúčame, aby si autor pred samotným začatím písania záverečnej práce osvojil jednotlivé typy argumentácie a bol dôsledný pri jej aplikácii. Finálna podoba bakalárskej, diplomovej práce, či dizertačky by v konečnom dôsledku mala obsahovať definície obohatené o autorove odborné komentáre, analýzu určitého javu, poprípade komparáciu predmetných javov, induktívne, či deduktívne myšlienkové postupy, aplikáciu teórie do praxe, vysvetlenie teórie na praktických príkladoch a pod. Len dielo, ktoré obsahuje uvedené aspekty môže byť hodnotené ako kvalitná odborná štúdia s dostatočnou argumentačnou schopnosťou autora.
